Sabínka sa narodila v 37.tt,ako jedna z dvojičiek. Dovtedy mi nik nepovedal že má problém s nožičkami.Mala som malé bruško,detičky mali po 2700g,takže mali málo miesta.Po pôrode mi nikto nič nepovedal.Na druhý deň prišiel za mnou lekár, že má vbočené nožičky do vnútra – jednu viac,druhú menej.Prišla rehabilitačná sestra,ukázala mi masírovanie.Po prepustení sme išli na ortopédiu,kde lekár kázal nožičku masírovať.Kontrola bola o 2 mesiace,ale nôžka nebola stále dobrá.Vtedy zavolali ešte 2 starších doktorov,že čo s tým,či stačí masáž,alebo treba sadrovať,sami nevedeli.Ja som si už medzi tým našla na internete informácie o Dr.Radlerovi. Pri prvých mi pomohla na ,,modrom koníku,, pani Goceliaková. Pani Goceliaková nás objednala, ponúkla sa, že tam bude ešte s inými detičkami,tak nám pomôže a pretlmočí cele vyšetrenie.Už som zo stránky ,,peckari,, vedela, čo ma zhruba čaká. Dr.Radler Sabínku poriadne pozrel, povedal, že to nie je také zlé,postačia 2-3 sadry, dáme topánočky – dlahy a uvidí sa.Tak aj bolo.Sadrovali 3x a potom sme odišli už len s topánočkami. Kontroly prebiehali v poriadku. Keď mala Sabínka asi 6 mesiacov, bola hospitalizovaná s rotavírusom a RS vírusom v nemocnici. Tam sme dlahy nedávali, nakoľko mala silné hnačky, vracanie. Vrátili sme sa domov, nasadili ich cez spánok, ale Sabínka ich vôbec netolerovala. Akurát sme mali u Dr.Radlera kontrolu, povedala som, čo je vo veci, či ich treba nasadiť, alebo ako ďalej. Na moju radosť povedal, že nožičky sú úplne v poriadku, dlahy nám už vôbec netreba, uvidí sa na ďalšej kontrole. Veľká radosť. Sabínka sa ale nestavala na nôžky, a keď sa jej aj podarilo, tak ich mala vtočené do vnútra. Hneď sme to riešili na rehabilitáciách, doktorka povedala, že je to z toho,vrátilo sa to.Objednali sme sa rýchlo k Dr.Radlerovi, ten ale povedal, že nožičky sú úplne v poriadku,problém je inde,že ich vtáča už od stehien.Navštívili sme neurologičku, kde mi oznámila, že Sabínka má detskú mozgovú obrnu… Skoro som sa zrútila,pretože mi to vôbec nenapadlo,ani som na to nepomyslela. Má dva rôčky, zlú chôdzu a slabšie porozumenie. Plávame, cvičíme, čaká nás magnetická rezonancia a rehabilitačný pobyt. Pokroky Sabínka robí, je to krásne usmiate dievčatko,aj keď veľmi zúrivé :-).Milujeme ju najviac na svete. Držte nám palce. Veľká vďaka pani Gajdošovej, Goceliakovej a celému združeniu Peckárov. Sabinka je už väčšie dievčatko,máme 3,5 roka.Diagnoza detská mozgová obrna sa nepotvrdila :).Má len oneskorený psychomotoricky vyvin ,ale krásne napreduje dopredu.Nozicky sú u dr.Radlera stále kontrolované.Nozky vbaca do vnútra,dr. povedal že ešte tomu necháme čas a ak to okolo 5-6 rokov neprejde,dáme jej topánočky s tyčou na noc.Rehabilitujeme,plávame,masirujeme,tejpujeme,veľa behame,kupujeme topánočky len s ohybnou podrážkou,ako dr.kazal.U Sabinky je veľký pokrok dopredu.Najlepsie rozhodnutie aké sme mohli urobiť bolo,ze sme sa neostali liečiť v Martine,ale šli sme s pomocou združenia Peckari do Viedne.
